Vianoce …

Nie je možné komentovať 85 x Prečítané

Tieto Vianoce sú zaujímavé po každej stránke: príliš veľa smrti, priveľké striedanie teplôt, príliš ľahostajní ľudia, príliš veľa skreslených spomienok… PRÍLIŠ VEĽA…

Ráno sme si pozerali vianočný koncert orchestra Slovenského rozhlasu (názov inštitúcie sa medzičasom zmenil na RTVS) s výnimočnými sólistami, okrem iného aj Ľubicou Rybárskou, a keďže ho nevysielala Jednotka RTVS, ale TA3, v páse pod koncertom išli správy… Letecké nešťastie lietadla TU154 v Rusku, v ktorom boli členovia legendárnych Alexandrovovcov, neskôr pridali číslovku 63… ma zamrazilo až do kostí. Okrem toho tajfún, ohrozujúci Filipíny… a k tomu sa mi vybavila reklama – že si možno zakúpiť knihu o mafiánskom bossovi Černákovi, správa o teroristovi, ktorý vraždil na berlínskych vianočných trhoch… veľmi veľa smrti na môj vkus.

Uvedomila som si, že možno mladí ľudia ani veľmi nevedia, kto boli Alexandrovovci  čo znamenali, akú obrovskú silu počas druhej svetovej vojny, kedy spevom doslova „dobíjali“ baterky bojujúcich vojakov proti fašizmu, ale kto je to Černák, to vedia lepšie, ako možno ten, kto knihu napísal… dofrasa, a prečo sa nepíšu knihy o ľuďoch, ktorí neustále vymýšľajú niečo, aby bolo menej chorôb, menej nešťastia, aby bolo na svete lepšie? Veď o tých skoro nikto nič nevie…, ale rozhodne história nesmie zabudnúť na takého Černáka a jeho organizáciu, ktorá „zoťala“ životy mnohých ľudí…, dokonca niektorých umučili…  Samé titulky ako:

EXKLUZÍVNE spoza mreží: Mikuláš Černák prehovoril pre Plus 7 Dní

Takže treba týmto ľuďom uľahčovať život treba o nich veľa hovoriť, navštevovať ich a držať im palce…, lebo sa o niečo skvelé zaslúžili, však? Nejaké zvláštne dary prinášame mladým ľuďom, už i tak dezorientovaným v tomto nezmyselne vykonštruovanom svete…

Na Vianoce sme vždy spievali koledy, verili sme, že príde Ježiško, a splní nám naše vtedy veľmi skromné želania… Pod stromčekom boli väčšinou také smiešne darčeky ako ponožky, tielka, to, čo človek nevyhnutne potreboval a k tomu jedna úžasná kniha.  Ale naše Vianoce neboli o veľkých daroch; skôr o našich snoch, túžbach a niečom medzi nebom a zemou… bolo mi fuk, kde sa presne Ježiško narodil; svojimi detskými očami som ho „videla“ aj s anjelikmi, ako sa mu páčia naše koledy, aký je šťastný, že sme všetci takto spolu…

Okrem toho sme si rozprávali tajomné príbehy zašlých čias s nádychom napätia a hororu, pili sme pri tom punč (väčšinou to bol čaj so šťavou z pomaranča a klinčekmi), jedli sme kompót zo sušených sliviek a k tomu opekance s makom a medom…

Otec nikdy nezabudol na vianočné omše veľkých majstrov, prípadne sme si koncert zahrali sami. Mama nádherne spievala, my sme zasa hrali… a vidíte, všade naokolo bol „socializmus“, síce pritiahnutý za vlasy, so svojimi trápnymi direktívami, zákazmi a príkazmi, s neočakávanými straníckymi kontrolami (vtedy sme schovávali ikonu), ale bez Mikuláša Černáka, bez iných vyvrheľov, tyranov a vrahov… namiesto toho sme mali rozprávky a doslova sarkastický nadhľad nad ideológiou spoločnosti, v ktorej sme žili.

Už sme boli väčší, keď brat dostal od Ježiška „Mladého chemika“ so skúmavkami, novými vzorcami, a rozhodol sa s kamarátom na Božie narodenie vyrábať traskavé guľôčky. Keďže práve prišla „stranícka návšteva“, otec nedozeral na postup a stalo sa to, že guľôčky spolu s „cestom na ne“ vybuchli a chlapci skončili na pohotovosti. Vďaka straníckej návšteve tam išli autom a ten „straník“ nám vtedy mimoriadne pomohol ako s odvozom do nemocnice, aj s upratovaním, a napokon sa z neho vykľul Kresťan, ktorý sa u nás veľmi rád vyplakal… Žiaden mafián, žiaden zloduch, len človek, ktorého donútili zrieknuť sa vlastného vierovyznania a ponížili ho „kontrolou“ tých, ktorí boli principiálne podozriví.

Možno aj KSČ bola jedna veľká mafia, ja naozaj neviem, ale nikto taký bezvýznamný, ako Černák do dejín nevstúpil. Veď už si nikto nespomenie ani na Gottwalda (a ten bol porovnateľný s Černákom, keďže principiálne dával vzdelaných ľudí popraviť za ich názor, odlišný od toho jeho, nakazeného dokonca aj pohlavnými chorobami a čo-ja-viem, čím). Nikto vám v televízii nevnucuje dostupnú literatúru o jeho životopise či o živote iných „predkov“.

Prosím, zamyslime sa, aký svet práve vytvárame, a prosím, tvorme ho s láskou; prestaňme ho rozkladať na atómy…

LLL

Komentovať cez Facebook

x komentované

V rubrike : Komentáre

O autorovi

Ľubica Lehotská
Milujem ľudí, ktori radi rozmýšľajú a tvoria

Súvisiace články

Anketa

Máte pod kontrolou energie vo vašej domácnosti ?

  • Jednoznačne áno (35%, 27 x hlasované)
  • Nezaujíma ma to (25%, 19 x hlasované)
  • Snažím sa (23%, 18 x hlasované)
  • Nie (17%, 13 x hlasované)

Počet hlasov: 77

Loading ... Loading ...
PREDPOVEĎ POČASIA
img