Šokujúce odhalenie! Pravda o rozkradnutých v minulosti prosperujúcich fabrikách

Nie je možné komentovať 35024 x Prečítané

Priatelia, do redakcie Regionovín sme dostali tento šokujúci dokument od našej čitateľky Aleny, ktorý snáď všetkým otvorí oči. Keďže sme slobodné médium bez akejkoľvek podpory, ponúkame vám dokument v plnom znení. Snažíme sa byť nezaujatí a čo najviac objektívni.

Po roku 1989 všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.

Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len za privatizáciu SPP 12,5 miliardy, a ktorú previedli do daňových rajov s pomocou P. Šťastného.

Gorila je „nedopatrením“ a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či išlo o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam.CHEMLON-HUMENNE

Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd Eur.

Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní.

Prezident myslí národne a cíti sociálne. Síce svojho času inicioval neúspešné referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, ale práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku „domácej“ podnikateľskej vrstvy, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto, na malé výnimky, prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.

Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti, sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza jej bezzásadovosť moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza jej nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.

Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú politikov s imunitou?

Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za zlodejstvo a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie zlodejov z parlamentu. Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Pozrite sa, ako sa na obrazovkách tvária najväčší zlodeji v histórii Slovenska – Dzurinda, Mikloš, Fico, Kaník, alebo Ďurkovský!!! Dnes máme čas spoločnosť generálne zmeniť!!

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny !!! …

Konkrétne rozkradnuté fabriky na Slovensku

1. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov v Trnave.

– Spojené sklárne v Lednických Rovniach

– Stredoslovenské sklárne v Poltári

– Slovenské závody technického skla v Bratislave

– Skloplast v Trnave

– Skloobal v Nemšovej

 

2. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v

Trenčíne.

– Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku

– Závody MDŽ v Bratislave

– Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši

– Tatraľan v Kežmarku

– Ľanárske a konopné závody v Holíči

– Lykové textilné závody v Revúcej

– Slovena v Žiline

– Merina v Trenčíne

– Poľana v Lučenci

– Tatrasvit vo Svite

– Slovenska v Banskej Bystrici

– Pleta v Banskej Štiavnici

– Trikota vo Vrbovom

– Odevné závody v Trenčíne

– Makyta v Púchove

– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove

– Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs.

– Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove

– Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku

– Bukóza vo Vranove nad Topľou

– Grafobal v Skalici

– Harmanecké papierne v Harmanci

– Chemicelulóza v Žiline

– Turčianske celulózky a papierne v Martine

– Slavošovské papierne v Slavošovciach

– Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke

– Drevokup v Ružomberku

– Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave

– Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave

– Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

 

4. SLOVCHÉMIA – Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.

– Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v roku 1978 mal 8173 pracovníkov.

– Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave

– Matador v Bratislave

– Benzinol v Bratislave

– Chemika v Bratislave

– Petrochémia v Dubovej

– Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch

– Chemolak Smolenice

– Považské chemické závody v Žiline

– Slovenské lučobné závody v Hnúšti

– Duslo Šala

– Chemko Strážske

– Fosfa Poštorná

– Chemlon v Humennom

– Chemosvit vo Svite

– Slovenský hodváb v Senici

– Gumárne 1. mája v Púchove

– Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach

– Plastika v Nitre

 

5. VSŽ Košice.

Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960.  Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku  1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.

 

6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.

– ZTS Martin n.p.

– ZTS Detva n.p.

– ZTS v Dubnici nad Váhom

– ZTS v Košiciach n.p.

– ZTS Bratislava

– ZTS v Komárne

– Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva

– Martimex v Martine

– ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici

– ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici

– ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave

– ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne

– ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici

– ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine

– ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene

– ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach

– ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

 

7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.

Výroba obuvi:

v roku 1950=11,1 milión párov obuvi

v roku 1960=20,7 milión párov

v roku 1970=28,3 milión párov

V roku 1980=32,8 milión párov.

 

8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.

– v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.

 

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

 

10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.

– Bučina Zvolen

– Drevina Turany

– Drevoindustria Žilina

– Smrečina banská Bystrica

– Preglejka Žarnovica

– Piloimpregna Košice

– Mier Topoľčany

– Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava

– Tatra nábytok Pravenec

– Nový domov v Spišskej Novej Vsi

 

11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.

– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch

– Koncern Elektrárne Nováky

– Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne

– Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach

– Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline

– Koncern Východoslovenské energetické závody Košice

– Elektrovod v Bratislave

 

12. Slovenské energetické strojárne  S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

 

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

 

14. Slovenské magnezitové závody v Košiciach, mali závody v:

– v Hačave

– v Jelšave

– v Lovinobani

– v Košiciach

– v Lubeníku

– v Banskej Belej

– v Kalinove

– v Kunovej Teplici

 

15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.

V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.

 

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.

počet pracovníkov v  1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.

– Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

 

17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs. Produktivita práce na pracovníka bola 247000  Kčs.

– Slovlik v Trenčíne

– Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši

– Frukona v Prešove

– Slovenské škrobárne v Trnave

– Mraziarne v Bratislave

 

18. Slovakofarma v Hlohovci.

– závod Liečebných rastlín v Malackách

 

19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.

– Stredoslovenské cementárne Banská Bystrica

– Východoslovenské cementárne a vápenky Košice

– Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava

– Azbestocementové závody Nitra

– Výskumný a vývojový ústav  maltovín v Trenčíne

– Cementáreň Lietavská Lúčka

– Ladecká cementáreň Ladce

– Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie

– Cementáreň Bystré v Bystrom

– Stupavská cementáreň Stupava

 

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

– CALEX Zlaté Moravce

– Elektrosvit Nové Zámky

– Kovosmalt Fiľakovo

– Slovenská armatúrka Myjava

– Strojsmalt Medzev

– Strojsmalt Pohorelá

– Tatramat Poprad

– Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany

– Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

 

21. Strojstav – n.p. v Bratislave.

– závod v Bernolákove

– závod v Novom Meste nad Váhom

– závod v Záhorskej Vsi

– závod v Sečovciach

– závod v Šahách

– závod v Prešove

– závod v Senci

– stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.

Autor: Alena;    Foto: letka13.sk,  Vyvoj.sk

Komentovať cez Facebook

x komentované

V rubrike : Komentáre

O autorovi

Miroslav Trenka
Milujem paradajkovú polievku, pohodu, priateľov