Autobus číslo 68

Nie je možné komentovať 89 x Prečítané

Nakoľko som dnes mala menšiu prácu v rámci pomoci iným v bratislavskej Petržalke, našla som si spoj z Trnavského mýta priamo do cieľovej stanice. Celkom ma to potešilo, lebo mám rada, keď na jednom mieste nastúpim – a potom nemusím utekať alebo stíhať nejaký iný spoj a podobne. A tak som sa usadila do červeného autobusa, a začala som – ako dnes už skoro všetci – listovať v mobile, či tam nebude niečo, čo možno nasledujúcich 25 minút robiť…

Ani som si nevšimla, že si ku mne prisadla korpulentná pani, vyzerala, akoby skúpila trhy na Miletičke a teraz sa hrdo vezie domov. Myslím, že som ani nebola ďaleko od pravdy. Pani som však začala vnímať keď sa mi prihovorila:

„A to je čo? Mobil alebo ten IPOD?“ Usmiala som sa, a odpovedala som jednoslovne, lebo práve som si otvorila knihu od Hermana Hesseho, Jednota protikladov.

„Tablet“. A čítala som zaujímavý odsek o jednote celého sveta.

„A to tam máte bibliu keď ste ani hlavu nezodvihli?“ pokračovala neodbytná pani.

„Niečo podobné“, bola som stručná lebo som akurát končila vetu:“ …veda však dávno odhalila, čo je spoločné vo všetkých formách viery na svete…“

„Lacné jabĺčka som kúpila…,“ nedala sa pani. Pokračovala hoci aj samovravou. „A mali už aj bundy na zimu. Lacné.“

A ja som si čítala: “ …náboženský výskum už nepozná žiadne samospasiteľné náboženstvo…“

Pristúpili ďalšie dve panie. Dúfala som, že si ju všimnú, a ja si budem môcť pokojne čítať ďalej. Ale nie.

„To je hrozné tieto mobily…“ povedala pani do prázdna, a jedna z nových sa chytila.

„Máte pravdu… veď aj tuto, pani im podľahla. Pozrite, cestuje autobusom, a niečo si tam pozerá. Nie aby sledovala cestu…“

„Vidíte, a nič iné ju ani nezaujíma,“ hrdo doplnila pôvodná pani idúca z Miletičky…

Takto to pokračovalo ešte desať minút, a huráááááááá, vystupujem!!!!!!

S obrovskou radosťou som doslova vyskočila z autobusa a nadýchla som sa vzduchu, ktorý mal pre mňa hodnotu slobody, pokoja a vyslobodenia…

Lubi Lasca

Ilustračný obrázok: archív

 

Komentovať cez Facebook

x komentované

O autorovi

Ľubica Lehotská
Milujem ľudí, ktori radi rozmýšľajú a tvoria